„Niekedy mám zlý pocit, že si dostatočne nevážim veci, ktorých sa chcem zbaviť. Niektoré z nich predsa boli užitočné. Ale prišla som na to, že ak s nimi ešte naposledy strávim trochu času a až potom sa ich zbavím, budem mať čistejšie svedomie.“

Margareta Magnussonová: Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania

Poznáte to? Ja to takto silno cítim napríklad pri knihách. Niektorých sa nedokážem zbaviť (zdebordelizovať) vôbec, niektoré pošlem do sveta len po dôkladnej rozlúčke. Ešte raz ich prečítam, alebo aspoň rýchlo po kapitolách prebehnem, urobím výpisky do svojho Zápisníka knižkomila a až potom som ochotná posunúť ich do nového domova.

Prvý veľký AHA moment v tejto oblasti mi priniesla kniha od Marie Kondo – Kúzelné upratovanie. Bola som nútená pripustiť si fakt, že nie všetky knihy majú byť ich majiteľom prečítané. Osud niektorých kníh končí ich kúpou a uložením do poličky. Keď si po rokoch triedime knižnicu a nájdeme knihy, ktoré sme si kúpili a nikdy neprečítali (ba možno ani neotvorili), je najvyšší čas sa ich zbaviť. Svoju funkciu splnili práve tým, že sme si uvedomili, že ich už nepotrebujeme. Buď je ich obsah pre nás už bezpredmetný alebo naliehavosť ich prečítania nikdy nebola medzi prioritami. Podobne to platí aj pre knihy, ktorých osud končí prečítaním jednej-dvoch kapitol a odložením „na potom“. Toto poznanie mi značne uľahčilo triedenie a vyraďovanie kníh z mojej bohatej knižnice.

PS: S niektorými kúskami však nie som ochotná sa rozlúčiť kvôli vysokej citovej hodnote. Keďže už len pohľad na ne mi prináša radosť a teplo v srdci, viem, že svoje miesto v mojom dome si týmto ešte dlho (ak nie navždy) udržia :-D.